Hlavička
Ostrov zhora

Ostrov Rab - Chorvátsko

Vitajte na ostrove Rab, ktorý sa nachádza v Chorvátsku medzi ostrovmi Krk a Pag. Z pevniny sa dá na ostrov pohodlne dostať trajektom.

Rab je označovaný aj ako ostrov slnka. Zároveň je ostrovom dvoch tvárí - od pevniny je vidieť len pustú skalnatú časť, no zvyšok je po celý rok zelený. Je tu množstvo lesíkov, pláží, romantických zákutí a útulných domov. Nájdete tu tiež rušné strediská s komplexnými službami i pre najnáročnejších turistov.

Naša cestovná agentúra vám poradí, kde sa dá na ostrove lacno a na úrovni ubytovať, kde dobre okúpať a čo kde pozrieť a skúsiť. Naša ponuka ubytovania sa stále rozrastá a našim cieľom je pokryť všetky letoviská na ostrove tak, aby si vybral naozaj každý. Vitajte teda na tejto stránke! Dozviete sa tu množstvo informácií o ostrove a snáď si aj vyberiete cieť Vašej budúcej dovolenky.


Letovisko Palit

Poloha, geografia, demografia a klíma

Rab je deviaty najväčší chorvátsky ostrov, nachádzajúci sa v súostroví Kvarner, kde patria aj Krk, Pag, Cres, Lošinj a iné menšie otrovy a poloostrovy. Súostrovie sa tiahne na severe od Kvarnerského zálivu pri mesta Rijeka až po mesto Zadar na juhu, kde začína Pag. Organizačne partí Rab do Prímorsko-gorskokotarskej župy, ktorej centrom je mesto Rijeka.

Rozloha ostrova je 90,84 km štvorcových a obýva ho približne 10 tisíc stálych obyvateľov. V sezóne sa tento počet výrazne zvyšuje vďaka turistom. Takmer všetci obyvatelia sú Chorváti. 93% sú katolíci, 1% ortodoxní a 6% bez vierovyznania.

Na severozápad od ostrova leží ostrov Krk, na juhovýchod Pag a na západ ostrov Cres. V okolí Rabu je niekoľko menších ostrovčekov, ktoré sú často cieľom výletných plavieb. Dĺžka ostrova je 22 km, šírka 3-10 km. Jeho severovýchodné pobrežie lemuje pohorie s najvyšším vrchom - Kamenjak (408 m). Ostrov je hornatý, prevažne z krasového vápenca, s vyše 300 prameňmi vody.

Označenie "ostrov slnka" dostal Rab vďaka vysokému počtu slnečných hodín a pre mierne, príjemné stredomorské podnebie. Proti studeným vetrom je od severu chránený kopcom Kamenjak. Z pevniny je vidieť len pustú stranu kopca, nehostinné skaly, ktoré zakrývajú druhú, podstatne väčšiu, zelenú časť ostrova. Rab je jedným z najviac zalesnených ostrovov chorvátskeho Jadranu. Prevládajú borovicové a dubové lesy a to z neho robí spolu s výparmi morskej vody klimatické kúpele.


Hlavné mesto

Letoviská

Pôvodné dedinky boli postupne premenené na tichšie, či rušnejšie prímorské letoviská. "Hlavným mestom" ostrova je rovnomenné mesto Rab, ktorého stará časť je situovaná na vyvýšenom poloostrove, pod ktorým sa nachádza prístav. Ide o typické stredomorské mestečko s úzkymi kamennými ulicami a domami, kde to dýcha romantickou atmosférou. Uličky sú plné kaviarničiek, reštaurácií a obchodíkov. Nájdetetu kamenné námestia, kostolíky, vyhliadky a všetko to žije až do neskorého večera. Pod starým mestom je prístav, kde kotví množstvo menších či väčších výletných lodí a ich majitelia prezentujú svoje atrakcie turistom. Na druhej strane prístavu je novšia časť mesta s vilkami a obchodmi. Tu je možné spraviť nákup v supermarkete ako sme zvyknutí doma, vybrať z bankomatu peniaze, alebo ich zameniť v banke. V meste Palit, ktoré je vlastne predmestím Rabu, je množstvo apartmánových domov, kde je možné sa ubytovať a byť pri mori, no na dosah k "centru".

Ďalšími letoviskami sú na pobreží Kampor, Lopar, Barbat, Banjol, Suha Punta, Supetarska Draga, Gonar a vo vnútrozemí ostrova Mundanje. My máme momentálne ponuku na ubytovanie v Kampore, Palite a Lopare.


Letovisko Lopar

Pláže

Veľkým lákadlom ostrova sú pláže snáď každého druhu - od typických chorvátskych skál, cez kúpanie z móla, potom kamienkové, malé pieskové plážičky až po veľké pieskovú pláže gréckeho typu.

Skalnaté pobrežie nájdete hlavne v letovisku Suha Punta, kde je hotelový komplex s lesíkom hneď vedľa mora a na niektorých miestach s vybetónovanými plochami medzi skalami, niekde dokonca so šmýkaľkami do vody. Nachádza sa tu tiež niekoľko malých pieskových plážičiek.

Slnenie sa na móle je možné takmer v každom letovisku. V niektorých (napríklad Kampor, alebo Gonar) je na dne mora piesok a more je veľmi plytké.

Kamienkové pláže nájdete v letoviskách Barbat, Banjol, v hlavnom meste a predmestí Palit. Ide o drobné kamienky, ktoré sú pohodlné na chodenie.

Vo všeobecnosti sú turistami najviac vyhľadávané pieskové pláže. Chorvátsko je na tento druh pláží dosť chudobné a na pobreží nájdete kde-tu malú pieskovú plážičku, tá je však väčšinou ďaleko od ubytovania. Zopár výnimiek sa však nájde aj v Chorvátsku. Na ostrove Rab ich je hneď niekoľko. Najväčšou je Rajská pláž v letovisku Lopar pri kempe a hotelovom komplexe. Pláž má niekoľko kilometrov a je dosť široká a navyše obklopuje záliv s plytkou vodou, takže je veľmi vhodná pre rodiny s deťmi. Pre úplne maličné deti je ako stvorená veľká piesková pláž v Kampore - voda je aj po 100 metroch ani nie po kolená. V Kampore je tiež niekoľko malých pieskových plážičiek a veľká zátoka s pieskovým dnom a plytkou vodou. Stredne veľká piesková pláž sa nachádza v Lopare - na opačnom konci letoviska ako Rajská pláž. V Lopare sa nachádza niekoľko nádherných pieskových plážičiek, na ktoré sa však treba dostať pešo - netrvá to však viac ako 30 minút.

VľavoVpravo

História

Ostrov Rab mal obyvateľov už v paleolite – staršej dobe kamennej. Na mieste terajšieho letoviska Lopar bola založená osada, ktorá trvala bez prestávok počas celého neolitu (mladšej doby kamennej), medenej a bronzovej doby, až do 4. stor. pred Kr., kedy na jej základoch vyrástla starogrécka vojenská pevnosť (zvyšky vidno aj dnes). V r. 360 pred Kr. osídlili Rab ilýrske kmene Liburnov, ktorí ho nazvali Arba (tmavý), podľa vtedy rozsiahlych lesov čiernych borovíc. V 2. stor. pred Kr. začali ostrov kolonizovať Rimania, ktorí si tu začali stavať letohrádky, kúpaliská, chrámy a divadlo, pre jeho príjemné podnebie a príťažlivú prírodnú scenériu, preto aj mesto Rab dostalo od nich prívlastok Felix Arba (šťastný Rab). O meste sa zmieňuje už 10 rokov pred Kristom jeden starorímsky doklad, ktorým ho vtedajší rímsky cisár Augustus Oktaviánus vyhlasuje municípiom a udeľuje mu samostatnosť. Od 1. stor. n. l. sa stalo celé územie Dalmácie súčasťou Rímskej ríše ako provincia Dalmatia, ktorej nadvláda trvala až do rozpadu v 6. stor., kedy územie najprv pripadlo Západorímskej, neskôr k Východorímskej ríši (Byzancii).

Vplyv Byzancie bol malý, pretože začiatkom 7. stor. začali do Dalmácie prenikať kmene južných Slovanov. Rab spolu s Pagom patria medzi prvé jadranské ostrovy osídlené Chorvátmi, v 9.-10. stor. tu postupne vládli chorvátske kniežatá, neskôr králi – Tomislav (910-930) a Stepan Držislav (969-997), ktorý sa dal korunovať za kráľa Dalmácie a Chorvátska, bol tiež uznaný byzantským cisárom, od ktorého dostal kráľovské insígnie. Koncom 10. stor. pripadol Rab Benátkam a od začiatku 11. do 12. stor. sa stal opäť súčasťou Chorvátskeho kráľovstva (napr. Petar Krešimir IV., vládol 1058-1074). V r. 1075 sa Rab s prisľúbením sv. Krištofovi zázrakom zachránil od obliehania Normanov, a od tej doby je tento svätec patrónom ostrova. Po vytvorení Chorvátsko-uhorského kráľovstva v r. 1102 sa až do 15. stor. často menili panovníci – významní boli kráľ Koloman (1102-1116), Gejza II. (1141-1162), Béla III. (1173-1196), Béla IV. (1235-1270), Ľudovít I. Veľký (1342-1382) a Ladislav Neapolský, ktorý v r. 1409 predal Dalmáciu Benátkam. Pod ich vplyvom ostala Dalmácia, vrátane ostrova Rab, až do zániku Benátskej republiky v r. 1797. Po skončení napoleonských vojen (1808-1813) bol Rab v r. 1815, spolu so susednými ostrovmi a dalmatínskym pobrežím, pripojený k habsburskému Rakúsku. Po 1. svetovej vojne sa stáva Dalmácia súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, po 2. svetovej vojne patrí k Juhoslávii a od jej rozpadu v r. 1991 je súčasťou Chorvátskej republiky.

Z Rabu údajne pochádzal kamenár Marin, ktorý z neho ušiel pred Diokleciánovým prenasledovaním kresťanov a v r. 301 založil na protiľahlej talianskej strane, na ťažko dostupnom kopci Monte Titano nový domov, uznávajúci len svoje vlastné kresťanské zákony. Boli to základy dnešného mesta San Marino a rovnomennej malej republiky, kde dodnes uchovávajú svätcove relikvie.


Trajekt Stinica-Rab

Cesta na ostrov - informácie

Sú dve možné trasy:

Je na Vás, ktorú si vyberiete. Bratislava a okolie to bude mať bližšie cez Rakúsko, zvyšok Slovenska cez Maďarsko. Samozrejme zo stredného a východného Slovenska sa na obchvat okolo Budapešti dostanete aj kratšími trasami ako cez Komárno. Ďalej je už trasa rovnaká. Takmer celá trasa cesty sú diaľnice (okrem 9 km od Komárna a posledných 70 km cez horský masív a po pobreží).
Po kliknutí na trasu si ju môžete pozrieť na Google mapách.
ZMENA: Pri zostupe z Jadranskej magistrály k trajektu je treba odbočiť na Stinicu - nový trajekt.

VľavoVpravo

Poplatky za diaľnicu v Maďarsku:

Poplatok za diaľnicu je možné zaplatiť na čerpacích staniciach (v Komárom na pravej strane alebo tesne pred vstupom na diaľnicu po ľavej strane). Platiť je možné (a aj výhodnejšie) debetnou alebo kreditnou platobnou kartou. Oficiálny cenník s možnosťou zaplatenia cez internet: TU.

Poplatky za diaľnicu v Chorvátsku pri ceste cez Maďarsko (osobné auto):

Poplatky za diaľnicu v Chorvátsku pri ceste cez Rakúsko a Slovinsko (osobné auto):

Poplatky sa platia pri výjazde zo spoplatnených úsekov. Je možné platiť aj embosovanými kartami typu MasterCard alebo Visa. Obytné autá a karavany platia viac. Oficiálny cenník: TU.

Poplatky za trajekt Stinica - Rab (Mišnjak):

Platí sa za každú osobu v aute od 3 rokov. Obytné autá a karavany platia viac. Nie je možné platiť kartou, ani eurami! Preto si pripravte Kuny. Oficiálny cenník: TU. Odchody trajektov: TU.

Orientačné ceny PHM:

Aktuálne ceny PHM nájdete: TU.

Lokálna doprava na Rabe:

Ak z akéhokoľvek dôvodu nechcete po ostrove chodiť autom, máme pre vás dobrú správu. Na Rabe premáva lokálna autobusová doprava, ktorá nie je drahá. Infoweb nájdete TU. A tu sú odchody autobusových liniek:


Telefonovanie

Telefonovanie na ostrove

V súčasnosti je vďaka zásahom EÚ a tiež aj vstupu Chorvátska do EÚ možnosť telefonovať pri použití roamingových balíčkov za takmer domáce ceny u všetkých troch operátorov. Informujte sa u svojho operátora na možnosti lacného roamingu.

Ostrov Rab je celkom slušne pokrytý sieťami chorvátskych mobilných operátorov, preto by nemal byť problém volať a byť volaný.

Internet

Ak nechcete minúť niekoľko mesačných platov za internet, zabudnite na internet cez roaming. V Chorvátsku prevádzkujú siete traja mobilní operátori, ktorí ponúkajú volania a internet aj na predplatených kartách:

Všetci traja majú okrem iných aj pobočku v Zagrebe - Arena Centar, Lanište 32. Veľké a pekné nákupné centrum je len 4 km vzdialené od križovatky diaľnic z Rakúska, z Maďarska a smeru na Split. Tu si môžete odpočinúť, najesť sa a porovnať ponuky operátorov.

My máme dobrú skúsenosť s ponukou neobmedzeného (po 1GB klesne rýchlosť) internetu od VIPnet na 1 deň za 10 Kn. Treba si ho dať zaktivovať na pobočke, dobiť kredit a program sa sám reaktivuje vždy na 24 hodín od použitia dát. Majú aj USB kľúč za dobrú cenu.

Pozor pri informovaní sa na ponuku! Zákazníci predplatených služieb sú označovaní ako "korisnici na bonove", zákazníci na faktúru ako "pretplatnici", čo môže mýliť.

Čo sa týka dobíjania kreditu, je to možné takmer v každom supermarkete na ostrove - pri pokladniciach. Treba sa pýtať na "BON".

Elektrina

V Chorvátsku používajú rovnakú rozvodnú sústavu ako u nás, teda 230V a 50Hz. Stretnúť sa môžeme s dvomi typmi zásuviek:

Zásuvka bez ochranného kolíka1. Zásuvka bez ochranného kolíka. Zásuvka nemá stredný kolík, ako majú naše zásuvky a má len dve dierky pre kolíky vidlice. Tu môžeme použiť všetky typy našich vidlíc - ploché dvojvodičové (nabíjačky mobilov, holiace strojčeky), trojvodičové (PC vidlice, predlžovačky), ale tiež klasické biele "roztrojky" s okrúhlou vidlicou.


Zásuvka s ochrannými plieškami2. Zásuvka s ochrannými plieškami. Tie sú v hornej a dolnej časti zásuvkového kruhu. Slúžia rovnako ako v prípade našich zásuviek ochranný stredový kolík. Tu môžeme použiť takmer všetky typy našich vidlíc - dvojvodičové (nabíjačky mobilov, holiace strojčeky), trojvodičové (PC vidlice, predlžovačky), no nie klasické biele "roztrojky" s okrúhlou vidlicou, pretože tie nemajú zkosené kraje a pliešky v hornej a dolnej časti. Všetky nové typy predlžovačiek a PC káblov sú univerzálne a v Chorvátsku použiteľné (majú aj stredový kolík aj bočné pliešky - tie však nie sú povinné - stačí vykrojenie).


Informácie boli aktualizované 1.6.2014.

Prajeme Vám štastnú cestu!

prevádzkuje PSKA s.r.o.